Alergén
antigén, ktorý dokáže vyvolať určité precitlivenie organizmu (alergickú reakciu) u osôb s individuálnou predispozíciou (sklonom) k alergii. Alergény majú schopnosť povzbudzovať organizmus k tvorbe špeciálnych protilátok IgE alebo buniek špecificky reagujúcich na daný alergén. V prípade kontaktu precitlivenej osoby s alergénom sa u nej vyvinie zápalová alergická reakcia, ktorá sa môže prejaviť rôznymi formami
v závislosti od postihnutého orgánu (napr. astma, alergický zápal nosovej sliznice, čiže tzv. senná nádcha, alergická kontaktná dermatitída, atopický ekzém a iné). Podľa hlavnej cesty prieniku možno alergény rozdeliť na vzdušné (prenášané vzduchom) a potravinové, alebo podľa doby expozície na sezónne (rastlinný peľ, plesne) a celoročné (roztoče z prachu v domácnosti, alergény z domácich zvierat).
Alergia
získaná, nadmerná a nesprávna reakcia imunitného systému vyvolaná vystavením alergénom, ktoré vyvolávajú príznaky choroby
u predisponovaných jedincov. Ako príklad možno uviesť tieto príznaky: nádcha, silný výtok z nosa (vodnatý alebo vodnato-hlienovitý), svrbenie nosa, upchatie nosa (jednostranné alebo obojstranné), svrbenie očí a škrabanie v hrdle.
Alergická nádcha
zápalový stav sliznice nosa a dutín vznikajúci v dôsledku kontaktu sliznice s určitým vzdušným alergénom. Alergická nádcha sa prejavuje svrbením nosa, kýchaním, vodnatým výtokom z nosa a pocitom upchatého nosa. Môžu byť prítomné aj ďalšie príznaky, ako napríklad bolesť hlavy, porucha čuchu a spojivkové príznaky. Alergickú nádchu možno rozdeliť na celoročnú, sezónnu a pracovnú v závislosti od doby vystavenia vyvolávajúcemu činiteľu. Celoročnú alergickú nádchu najčastejšie vyvolávajú roztoče z prachu z domácnosti a alergény z kože zvierat. Sezónnu alergickú nádchu spôsobuje peľ mnohých rôznych rastlín, napríklad tráv, rastlín z čeľade žihľavovitých, mrlíka, paliny, olivy, liesky a cyprusu. Prítomnosť sezónnej alergickej nádchy závisí samozrejme od geografickej oblasti, peľovej sezóny rastlín a miestnej klímy.
Antigén
látka, ktorú organizmus identifikuje ako cudzorodú a ktorá preto dokáže vyvolať v tele imunitnú reakciu.
Eustachova trubica
Trubica z chrupavky a kostí, ktorá spája nosohltan a dutinu stredného ucha a umožňuje vyrovnávanie tlaku na oboch stranách bubienka. Môžu ňou, hlavne v detskom veku, prenikať zápaly do stredného ucha. U detí je Eustachova trubica kratšia, širšia a nachádza sa viac vodorovne ako u dospelých. Do druhého roka veku je jej ústie trvale otvorené. U dospelého je jej ústie neustále zatvorené a otvára sa len pri prehĺtaní, kýchaní alebo zívaní. Preto je Eustachova trubica u detí náchylnejšia na prienik infekcií z ústnej dutiny, hrdla alebo nosa do ucha. U detí neoddeľuje ešte nos a hrdlo, ktoré sú zásobárňou patogénov, od pomerne sterilného stredného ucha.
Humektant (HA)
Hygroskopická látka, rozpustná vo vode, ktorá dokáže trvalo viazať a zadržiavať vodu z prostredia, vďaka čomu pôsobí ako prírodná vodná nádrž v koži.
CHrípka
súbor klinických príznakov spojených s akútnou infekciou dýchacej sústavy, vyvolanou vírusom chrípky. Jej priebeh závisí od typu vírusu, ktorý ju vyvolal. Najčastejšími príznakmi sú: vysoká horúčka až 39 – 40 °C, zimnica, bolesti hlavy, kostí a kĺbov, suchý kašeľ a nádcha.
Imunitný systém
označovaný aj ako obranyschopný alebo lymfatický systém, jeho úlohou je chrániť organizmus pred infekciami, vírusmi a baktériami.
Imunoglobulíny
sú protilátky, ktoré organizmus produkuje proti cudzorodým látkam, ktoré doňho vniknú. Protilátky sa dostavia na miesto pôsobenia cudzorodých látok, naviažu sa na ne a zničia ich.
Infekcia
prienik choroboplodných mikroorganizmov do tela, kde sa množia a spôsobujú infekčnú chorobu. Infekcie môžu byť vyvolané napr. vírusmi a baktériami.
Kyselina hyalurónová
látka široko zastúpená v prírode. Nachádza sa prakticky vo všetkých živých organizmoch, vrátane ľudského tela. V obzvlášť veľkých množstvách ju možno nájsť v spojivovom tkanive, v očnom sklovci, pupočnej šnúre a mazive kĺbov. Jej koncentrácia do veľkej miery závisí od veku a starnutím sa znižuje. Kyselina hyalurónová sa považuje za jeden z najlepších hydratačných prostriedkov, ktoré chránia pokožku pred vysúšaním.
Liek
látka alebo zmes látok s vlastnosťami umožňujúcimi predchádzať chorobám u ľudí alebo zvierat, alebo ich liečiť, resp. podávaná s cieľom stanoviť diagnózu alebo s cieľom obnoviť, zlepšiť alebo pozmeniť fyziologické funkcie organizmu prostredníctvom farmakologického, imunologického alebo metabolického pôsobenia.
Nosová sliznica
výstelka nosovej dutiny. Plní ochrannú, hydratačnú a čistiacu funkciu. Povrch nosovej sliznice je vystlaný bunkami epitelu a pokrytý hlienom. Hlienové žľazy vytvárajú veľké množstvo hlienovitého výtoku, ktorý zvlhčuje epitel a riasinky respiračného epitelu zachytávajú nečistoty (napr. prach, baktérie). Nosová sliznica sa môže poškodiť v dôsledku pôsobenia alergénov, baktérií, vírusov (infekcií horných dýchacích ciest), ale aj niektorých liekov.
Opuch (prekrvenie) nosovej sliznice
jeden z príznakov zápalu nosovej sliznice, spôsobuje nepriechodnosť nosa a s tým súvisiace ťažkosti s dýchaním a poruchy čuchu.
Patogén
živý alebo neživý činiteľ (tzv. choroboplodný činiteľ), ktorý spôsobuje ochorenie u ľudí.
Prechladnutie
súbor príznakov spojený so zápalom nosovej sliznice, hrdla a prinosových dutín, spôsobený vírusovou infekciou. Ochorenie sa často začína slabosťou. Niektorí pacienti sa vtedy sťažujú na pocit sucha, pálenia alebo škriabania v nose. Ide o prvé príznaky sprevádzajúce inváziu vírusov na epitel nosovej sliznice. Ďalším príznakom je často bolesť hrdla, niekedy aj chrapot. Potom sa objaví nádcha a kýchanie. Bolesť hrdla zvyčajne prejde po 1 – 2 dňoch. Spočiatku vodnatá nádcha postupom času hustne a často má hnisavý charakter (žlté alebo zelenkasté sfarbenie). U niektorých pacientov sa objaví aj kašeľ. V prvých dňoch choroby môže byť prítomný subfebrilný stav (telesná teplota 37 – 38 °C). Horúčka sa častejšie prejaví u detí.
Výtok z nosa
hlien pochádzajúci z horných dýchacích ciest (nosovej dutiny) vylučovaný v nadmernom množstve pri nádche (zápale nosovej sliznice). Farba a konzistencia výtoku poukazujú na druh zápalu nosovej sliznice. Riedky svetlý výtok označuje vírusovú nádchu, zelenkastý alebo žltý signalizuje bakteriálnu infekciu, svetlý vodnatý zas znamená alergickú nádchu.
Xylometazolín
liečivo, ktoré znižuje prekrvenie nosovej sliznice stiahnutím drobných cievok. Používa sa lokálne do nosa pri nealergickej aj alergickej nádche. Pri zvolení vhodnej dávky sa môže používať u dospelých aj detí. Podáva sa do nosa, najviac 3-krát denne do každej nosovej dierky.
Zápal nosovej sliznice
je symptomatické zápalové ochorenie nosovej sliznice vyvolané najčastejšie alergickými, nealergickými a infekčnými činiteľmi. Klinický termín zápal nosovej sliznice sa týka ochorení nosa, ktoré sa vyznačujú dvoma alebo viacerými z nasledujúcich príznakov: kýchanie, svrbenie nosa, výtok z nosa, upchatie (opuch) nosa.
Zápal nosovej sliznice a prinosových dutín
zistíme podľa prítomnosti dvoch alebo viacerých zo štyroch príznakov ochorenia: nepriechodnosť nosa, výtok z nosa, bolesť alebo pnutie
v tvárovej oblasti lebky, porucha alebo strata čuchu. Jedným z príznakov zároveň musí byť tzv. „veľký príznak“: nepriechodnosť nosa alebo výtok z nosa bez ohľadu na to, či ide o „prednú“ nádchu alebo pocit zatekania hlienov po zadnej strane hrdla (zadná nádcha).